Tomáš Halagan – HypnoCesta

„Odviedol si fakt dobrú prácu, ale našiel som tam zopár chýb.“ Spomeňte si na podobnú situáciu zo svojho života. Čo z tejto vety vo vás rezonovalo najviac? Pravdepodobne to, čo nasledovalo po slove „ale“. Existujú tri krátke písmená, ktoré majú v našom jazyku neuveriteľnú moc – dokážu v sekunde vygumovať úprimnú pochvalu, ospravedlnenie aj vyznanie lásky.

V našej sérii o slovách, ktoré nás vnútorne sabotujú, sme si už rozobrali neviditeľné zápory, stresujúce „musím“ aj alibistické „skúsim“. Dnes sa pozrieme na slovíčko, ktoré neškodí len nášmu podvedomiu, ale priamo narúša naše vzťahy s okolím. Používame ho aj stokrát denne a málokedy si uvedomujeme, čo presne ním páchame.

Ako presne funguje táto mentálna guma

Ľudská pamäť nie je spravodlivá. Z každej prijatej informácie si odnášame predovšetkým jej záver – v psychológii sa to nazýva efekt novosti. Spojka „ale“ má pritom zvláštnu a krutú moc. Všetko, čo poviete pred ňou, označí mozog za obyčajný úvod či zdvorilostnú rozcvičku a tú skutočnú, dôležitú správu umiestni až za ňu.

• „Milujem ťa, ale potrebujem viac priestoru.“ Čo z toho zostalo? Priestor. Láska sa v tej vete úplne rozplynula.
• „Prepáč, že som po tebe kričal, ale ty si ma vytočil.“ Čo počuje druhá strana? Že je to jej vina. Toto v skutočnosti nie je žiadne ospravedlnenie, je to len obžaloba v prestrojení.

Vyskúšajte si kúzlo konštruktívnej výmeny

Urobte vo svojom slovníku drobný zásah. Skúste spojku „ale“ nahradiť spojením „a zároveň“.

• „Milujem ťa a zároveň potrebujem viac priestoru.“ Zrazu platí oboje. Láska nikam nezmizla, len sa k nej pridružila ďalšia potreba. Obe veci môžu platiť súčasne. Spojka „ale“ nás núti vybrať si, ktorá polovica vety je pravdivá, kým „a zároveň“ dovoľuje obom faktom žiť vedľa seba.
• „Odviedol si dobrú prácu a zároveň som tam našiel tri veci na opravu.“ Cítite ten rozdiel v energii? Prvá polovica vety prežila. Kolega odchádza s vedomím, že si jeho snahu vážite, a dostáva konštruktívne zadanie na zlepšenie – nemá pocit, že pochvala bola len falošnou omáčkou pred nevyhnutnou kritikou.

Áno, priznávam, že to spočiatku znie trochu kostrbato a menej prirodzene. Na použitie „a zároveň“ sa človek musí na zlomok sekundy premôcť. Lenže práve to krátke prekonanie sa je nesmierne cenné – vytrhne vás z jazykového autopilota a donúti vás uvedomiť si, čo v danej chvíli skutočne chcete povedať.

Tri situácie, v ktorých „ale“ pácha najväčšie škody

• Situácia 1: Pochvala detí
  • Čo bežne hovoríme: „Pekne si si upratal izbu, ale nabudúce poriadne povysávaj aj pod posteľou.“
  • Čo počuje dieťa: Nebolo to dosť dobré. Nikdy to, čo spravím, nie je dosť dobré.
  • Trefnejší kód: „Pekne si si upratal izbu! Vidím, že si sa naozaj snažil.“ A čo ten prach pod posteľou? Ten vyriešte ako samostatnú vetu až v inej chvíli. Detská pochvala si zaslúži dožiť celá.
• Situácia 2: Partnerské konflikty a ospravedlnenia
  • Čo bežne hovoríme: „Prepáč za včerajšok, ale keby si ma tak nevytočila…“
  • Čo počuje partner: Nič mi neprepáčil, naopak, obviňuje ma.
  • Trefnejší kód: „Prepáč, že som včera kričal. To sa nemalo stať.“ Bodka. Skutočné ospravedlnenie nenesie podmienky. Ak potrebujete riešiť aj to, čo vás nahnevalo, urobte to radšej vtedy, keď už z oboch strán opadnú emócie.
• Situácia 3: Vnútorný dialóg so sebou samým
  • Čo si bežne hovoríme: „Chcem to na sebe zmeniť, ale ja som už raz taký.“
  • Čo počuje podvedomie: Zmena je vylúčená, identita s prehľadom vyhráva nad túžbou.
  • Trefnejší kód: „Chcem to zmeniť a zatiaľ presne neviem ako.“ Kým spojka „ale“ dvere okamžite zabuchla, slovo „zatiaľ“ ich necháva možnostiam otvorené.

Možno si teraz hovoríte, že ide predsa v prvom rade o obsah, nie o nejaké spojky. Súhlasím aj nesúhlasím. Vo svojej praxi dennodenne vidím, že práve poradie a drobná stavba vety rozhoduje o tom, čo si z rozhovoru odnesieme v pamäti a pocitoch. Z tisícov takýchto drobných jazykových odtlačkov sa nakoniec skladá atmosféra nášho manželstva, naša výchova aj naša vlastná sebahodnota.

Vaša výzva na tento týždeň

Skúste sedem dní dodržiavať jediné pravidlo. Keď budete chcieť niekoho pochváliť alebo sa úprimne ospravedlniť, urobte to prísne bez slova „ale“. Ak k tomu patrí aj oprávnená kritika či požiadavka, vyslovte ju ako úplne samostatnú vetu, ideálne aspoň s krátkym časovým odstupom.

A bonusová disciplína pre odvážnych: všímajte si prítomnosť slova „ale“ vo vetách, ktoré hovoríte sami o sebe. Práve formulka „Chcel by som, ale…“ je najčastejším náhrobným kameňom našich nesplnených plánov. Skúste tam vložiť „a zároveň“. Možno vďaka tomu zistíte, že za tou spojkou sa celý ten čas neskrývala žiadna reálna prekážka – len obyčajný zvyk.

—

Autor Tomáš Halagan pôsobí ako hypnoterapeut v Bernolákove a venuje sa práci s podvedomím. Je autorom knihy Jazyk ako Kód Reality. Článok má vzdelávací charakter – nie je psychologickou ani zdravotnou starostlivosťou a nenahrádza ju. Pri závažných či dlhotrvajúcich ťažkostiach sa vždy obráťte na lekára alebo psychológa. Viac o témach sebarozvoja nájdete na www.hypnocesta.eu.

(Tento článok bol pôvodne publikovaný na „Ale“ – malá spojka, ktorá gumuje všetko pred sebou – Tomáš Halagan – (blog.sme.sk))