„Skúsim prísť včas.“ „Od pondelka skúsim prestať fajčiť.“ „Skúsim to dokončiť do piatku.“ Tieto vety znejú veľmi nevinne, ústretovo a pokorne. Z pohľadu nášho podvedomia však v skutočnosti počujeme niečo úplne iné – vytvárame si dokonalé zadné dvierka, ktorými sa dá kedykoľvek potichu a bez pocitu viny odísť.

V predchádzajúcich textoch sme si ukázali, že náš mozog nedokáže spracovať zápor „nie“ a že bežné slovo „musím“ mení aj obyčajný deň na stresujúci trest. Dnes do tejto zbierky pridáme tretiu nástrahu nášho slovníka. Na rozdiel od predošlých dvoch sa tvári mimoriadne nenápadne – a možno práve preto dokáže napáchať tie najväčšie škody.
Test, ktorý trvá presne tri sekundy
Urobte si malý fyzický pokus. Sadnite si na stoličku. A teraz sa z nej skúste postaviť.
Nie, nevstávajte. Len sa o to pokúste.
Vidíte v čom je problém? Buď sedíte, alebo stojíte. Nič medzi tým fyzicky neexistuje. „Pokúšanie sa“ nie je reálna činnosť, je to len akási mentálna hmla medzi pevným rozhodnutím a nerozhodnosťou. Keď vlastnej mysli poviete, že niečo „skúsite“, nedávate jej pokyn konať. Dávate jej pokyn, aby konanie len predstierala.
Na čo je slovo „skúsim“ naozaj dobré
Aby sme boli fér, toto slovo plní dôležitivú funkciu – slúži ako skvelý spoločenský vankúš. Keď vám kolega povie, že sa „skúsi zastaviť na vašu oslavu“, obaja presne viete, čo to znamená. Pravdepodobne vôbec nepríde, len vám to nechce povedať nepríjemne do očí. Je to len veľmi zdvorilá forma slova „nie“.
Zásadný problém nastáva v momente, keď tento tlmiaci vankúš začneme aplikovať sami na seba. „Skúsim menej sedieť pri mobile.“ „Skúsim si nájsť čas na cvičenie.“ „Skúsim byť k deťom trpezlivejší.“ V tej chvíli totiž nevedomky hovoríme zdvorilé „nie“ vlastným predsavzatiam. Podvedomie dostane jasnú správu: toto nie je skutočný záväzok, je to len divadlo. A presne podľa toho pridelí telu energiu na jeho splnenie.
Ako podvedomie dekóduje naše sľuby
Situácia 1: Zmena starých návykov
- Čo si bežne hovoríme: „Od pondelka skúsim prestať fajčiť.“
- Čo počuje podvedomie: Zrejme to nevyjde, ale máme alibi. Keď zlyháme, nebude to prehra – veď sme to iba skúšali.
- Trefnejší kód: „V pondelok prestávam fajčiť.“ Bodka. Žiadna hmla. Telo dostane jasnú správu (a áno, je aj trochu strašidelná). Záväzok sa dá totiž nesplniť a to bolí. Ale „pokus“ sa nesplniť nedá, a preto v našom živote nikdy nič nezmení.
Situácia 2: Termíny a pracovné sľuby
- Čo si bežne hovoríme: „Skúsim to poslať do piatku.“
- Čo počuje podvedomie (aj okolie): Piatok je len orientačný. V skutočnosti sa uvidí.
- Trefnejší kód: „Pošlem to do piatku.“ Ak to náhodou nie je isté, voľte úprimnosť: „Do piatku to nestihnem, pošlem to v utorok.“ Paradoxne, jasné „nie“ s reálnym náhradným termínom buduje oveľa väčšiu dôveru než mäkké a vyhýbavé „skúsim“.
Situácia 3: Skúšanie nových vecí
- Pozor, tu prichádza obrat. Vo vetách typu „skúsim uvariť nové jedlo“, „skúsim lekciu jogy“ alebo „skúsim napísať blog“ je toto slovo absolútne na mieste. Prečo? Pretože v týchto prípadoch ide o naozajstný experiment s neistým výsledkom, kde je zlyhanie prirodzenou súčasťou hry. Rozdiel spoznáte jednoducho: experiment robíme zo zvedavosti, kým záväzok robíme z jasného rozhodnutia.
Prečo si túto hmlu vlastne vyrábame?
Nie je za tým naša hlúposť ani chronická lenivosť. Je to hlboký ochranný mechanizmus. Slovo „skúsim“ nás chráni pred bolesťou zo zlyhania. Lenže táto ochrana má krutú daň – rovnako spoľahlivo nás chráni aj pred úspechom. Podvedomie jednoducho nedá plný výkon do niečoho, čo sme sami od začiatku označili za nezáväzné. Načo by aj, veď sme mu vopred oznámili, že o nič nejde.
V praxi to vidím pravidelne. Človek, ktorý „skúša prestať“, prestáva celé roky. Človek, ktorý „prestal“, má za sebou jedno ťažké rázne rozhodnutie a potom už „len“ dni, ktoré ho potvrdzujú. Ten obrovský rozdiel nie je v sile vôle. Je v tom, akú inštrukciu dostalo naše podvedomie na samom začiatku.
Týždňová výzva pre čistú myseľ
Nasledujúcich sedem dní si pozorne všímajte, kedy vám z úst vyjde slovo „skúsim“. Pri každom jednom raze sa na sekundu zastavte a vyhodnoťte to:
- Je to experiment zvedavosti? Nechajte slovo „skúsim“ tam, kde je.
- Je to záväzok? Preformulujte ho na jasné: urobím, prestávam, prídem, pošlem.
- Je to len zdvorilé „nie“? Zvážte, či by nebolo oslobodzujúcejšie povedať veci narovinu – sebe aj druhým.
A posledný tip na záver: Keď budete najbližšie niečo naozaj veľmi chcieť dosiahnuť, sledujte, ktoré slovo vám naskočí v mysli. Ak to bude „skúsim“ – okamžite spozornite. Práve ste sa totiž prichytili pri podvedomom vyjednávaní so sebou samým.
—
Autor Tomáš Halagan pôsobí ako hypnoterapeut v Bernolákove a dlhodobo sa venuje práci s podvedomím. Je autorom knihy Jazyk ako Kód Reality. Článok má vzdelávací charakter – nie je psychologickou ani zdravotnou starostlivosťou a nenahrádza ju. Pri závažných či dlhotrvajúcich ťažkostiach sa vždy obráťte na lekára alebo psychológa. Viac o týchto témach nájdete na www.hypnocesta.eu.
(Tento článok bol pôvodne publikovaný na „Skúsim“ – slovo, ktoré vopred počíta s neúspechom – Tomáš Halagan – (blog.sme.sk))
Celá debata | RSS tejto debaty