Ak sa povie slovo hypnóza, väčšine ľudí okamžite napadne magické kyvadlo a človek, ktorý bezvládne plní príkazy cudzej osoby. Tento dramatický obraz v nás roky budoval Hollywood a rôzne televízne šou. Realita terapeutického kresla má však s akčným filmom spoločné asi toľko, čo bežný deň účtovníka. Aká je teda skutočnosť?
Kedysi ma tieto filmové stereotypy a mýty tak trochu hnevali. Dnes som za ne vlastne vďačný, pretože mi slúžia ako ten najlepší odrazový mostík na vysvetlenie toho, ako naša myseľ reálne funguje. A ako to už pri mýtoch býva, aj v týchto sa ukrýva zrnko pravdy – len ho treba hľadať na úplne inom mieste.
Mýtus prvý: Hypnotizér prevezme kontrolu nad vašou mysľou
Toto je suverénne ten najväčší kameň úrazu a primárny zdroj strachu. Ľudia sa boja, že ich niekto „ovládne“ a prinúti ich robiť veci proti ich vôli. Skutočnosť je pritom oveľa prozaickejšia. Hypnóza je absolútne bezpečný stav vysoko sústredenej pozornosti, pri ktorom ste neustále pri vedomí. Všetko počujete, vnímate a pamätáte si. Vaše vnútorné hodnoty a morálne hranice zostávajú plne aktívne. Vaše podvedomie totiž nie je nejaký naivný sluha, ale skôr prísny strážca, ktorý okamžite zamietne čokoľvek, čo je v rozpore s vaším presvedčením.
A čo tí ľudia v televíznych šou? To je ukážkový rozdiel medzi pódiovým trikom a skutočnou hypnoterapiou. Pódiová zábava stavia na dobrovoľnosti, tlaku publika a šikovnom výbere extrovertných účastníkov, ktorí sa chcú predviesť. Hypnóza im len poskytuje spoločensky prijateľnú zámienku na to, aby urobili niečo bláznivé. Nie je to mágia, je to divadelné predstavenie.
Mýtus druhý: Hypnóza je hlboký spánok
Za tento historický omyl paradoxne môže samotný názov. Keď škótsky lekár James Braid v 19. storočí tento jav skúmal, pomenoval ho podľa Hypna, gréckeho boha spánku. Keď neskôr zistil, že pacienti v skutočnosti vôbec nespia, pokúsil sa tento názov zmeniť, no bolo už neskoro – slovo sa udomácnilo.
V praxi je hypnóza prirodzený stav, ktorý dôverne pozná každý z nás. Je to ten moment, keď sa tak hlboko začítate do napínavej knihy, že vôbec nevnímate okolie a prepočujete vlastné meno. Alebo keď šoférujete po známej diaľnici a zrazu zistíte, že ste pred domom, pričom si posledné kilometre vôbec nepamätáte. Terapeutická práca tento prirodzený fenomén zúženej pozornosti iba zámerne navodí a využije na konštruktívnu zmenu.
Mýtus tretí: Magické kyvadlo
Dostávame sa k môjmu obľúbenému zrnku pravdy. Kyvadlo naozaj existuje a naozaj sa hýbe. Lenže ním nehýbe žiadna tajomná sila ani hypnotizér. Hýbete ním vy sami, hoci si to vôbec neuvedomujete.
Tento jav popísal už v 19. storočí francúzsky chemik Michel Chevreul. Zistil, že za pohybom kyvadla stoja drobné, vôľou neovládané svalové mikropohyby, ktoré spúšťa len samotná predstava pohybu. Odborne sa to nazýva ideomotorický efekt. Naša myseľ dokáže pohnúť telom aj bez vedomého príkazu.
Môžete si to otestovať aj sami doma. Priviažte si obyčajný prsteň na niť, lakeť si oprite o stôl a ruku držte úplne pokojne. Zafixujte zrak na prsteň a len si živo predstavujte, ako začína krúžiť. Nesnažte sa ním hýbať, len si to predstavujte. Do minúty sa drvivej väčšine ľudí prsteň naozaj rozkrúti. Prečo je to dôležité? Pretože práve toto priame spojenie medzi predstavou a telom – kanál, ktorý obchádza vedomú analytickú kontrolu – je jedným zo základných nástrojov hypnoterapie. Žiadna ezoterika, len čistá fyziológia.
Ako teda vyzerá reálne sedenie?
Zrejme vás sklamem, ale žiadne točiace sa špirály sa nekonajú. Stretnutie vyzerá ako bežný rozhovor dvoch ľudí. Následne si klient pohodlne sadne, zavrie oči a ja ho pokojným hlasom sprevádzam do stavu uvoľnenia, ktorý sa podobá na ono spomínané „začítanie sa“. Klient celý čas vie, kde sa nachádza, môže normálne komunikovať alebo kedykoľvek otvoriť oči.
Pri pohľade zvonku je to asi to najnudnejšie predstavenie na svete. Vo vnútri, v hlbokých vrstvách mysle, sa však dejú zmeny, ktoré by pri bežnom analytickom premýšľaní trvali mesiace. Práve tam totiž sídlia naše zautomatizované reakcie a staré, obmedzujúce vzorce, ktoré bránia nášmu posunu.
Prečo je dôležité tieto mýty búrať? Strach z „ovládnutia“ zbytočne drží mnohých ľudí v šachu a bráni im využiť ich vlastnú, úplne prirodzenú schopnosť. Je to, akoby ste sa báli svojho vlastného sústredenia.
Na záver pridám jedno dôležité upozornenie: ak vám niekto sľubuje zázračné vyliečenie na počkanie a garantuje stopercentné výsledky bez vašej snahy, otočte sa a odíďte. Seriózna práca s podvedomím má svoje fascinujúce možnosti, ale aj prirodzené hranice. Ten, kto tvrdí opak, nehovorí o terapii, ale o marketingu.
Autor Tomáš Halagan pôsobí ako hypnoterapeut v Bernolákove a odborne sa venuje práci s podvedomím na www.hypnocesta.eu. Je autorom knihy Jazyk ako Kód Reality. Článok má vzdelávací charakter – nie je psychologickou ani zdravotnou starostlivosťou a nenahrádza ju. Pri závažných či dlhotrvajúcich ťažkostiach sa vždy obráťte na lekára alebo psychológa.
Celá debata | RSS tejto debaty