Náš mozog funguje ako ten najdokonalejší vyhľadávací stroj na svete. Položte mu akúkoľvek otázku a on okamžite, bez ohľadu na to, aká je krutá alebo nezmyselná, začne hľadať odpoveď. Pýtate sa sami seba: „Prečo som taký neschopný?“ Nemajte obavy, váš mozog vám do večera doručí celý zoznam dôkazov.
V predchádzajúcich textoch tejto série sme sa venovali jednotlivým slovám (ako sú zápory, „musím“, „skúsim“ či spojka „ale“). Dnes sa posunieme o úroveň vyššie – k celým vetám a otázkam, ktoré si denne kladieme. Ak sú totiž slová kódom, ktorým programujeme svoju realitu, naše vnútorné otázky sú priamymi vyhľadávacími príkazmi. A nervový systém ich vykonáva s poslušnosťou, z ktorej občas mrazí.
Stroj, ktorý nikdy neodmietne zadanie
Otec modernej americkej psychológie, William James, vyslovil myšlienku, ktorú by sme si mali všetci zarámovať: „Moja skúsenosť je to, čomu sa rozhodnem venovať pozornosť.“. Inak povedané, nežijeme v objektívnej realite, ale len v tej jej časti, na ktorú práve svietime reflektorom vlastnej pozornosti.
A čo tento reflektor riadi? Práve naše otázky. Otázka je jasný príkaz: hľadaj toto.
Vo svojej praxi hypnoterapeuta a pri práci s klientmi na mojom projekte Hypnocesta.eu to vidím denne. Ak sa opýtate: „Prečo sa mi nikdy nič nedarí?“, váš mozog spustí masívne vyhľadávanie. Z archívu vytiahne nevydarený projekt spred troch rokov, trápnu situáciu zo strednej školy aj dnešný pripálený obed. Dôkazový materiál je doručený, presne podľa vášho zadania. Pritom v tej istej pamäti ležia aj desiatky dôkazov o tom, čo ste zvládli. Mozog ich však nenašiel z jediného prostého dôvodu – nikto sa ho na ne nepýtal.
Ako znejú tie najdeštruktívnejšie otázky
Určite ich poznáte. Prichádzajú večer pred spaním, po hádke alebo pri rannom pohľade do zrkadla:
- „Prečo som taký hlupák?“ (Príkaz: nájdi všetky dôkazy mojej hlúposti).
- „Prečo sa toto deje vždy len mne?“ (Príkaz: nájdi minulé krivdy a poskladaj z nich môj osud).
- „Čo je so mnou zlé?“ (Príkaz: vykonaj hĺbkovú inventúru mojich chýb).
Všimnite si tú zákernosť. Všetky tieto otázky v sebe nesú skrytý a toxický predpoklad. Keď sa opýtate „Prečo som hlupák?“, otázka už vopred tvrdí, že hlupákom ste, a pýta sa len na dôvody. Mozog tento predpoklad nespochybní, prijme ho ako hotový fakt a ide pracovať.
Tá istá situácia, no iná otázka
Predstavte si, že ste v práci pokazili dôležitú úlohu.
- Deštruktívna otázka: „Ako som mohol byť taký idiot?“ Výsledkom je večer plný sebaobviňovania a ranný strach z urobenej chyby.
- Konštruktívna otázka: „Čo z tohto viem do zajtra urobiť a čo si z toho môžem vziať do budúcna?“ Výsledkom je aspoň malý plán. Pozornosť je zrazu namierená dopredu na riešenie, nie na jatrenie vlastnej rany.
Rád by som zdôraznil, že tu vôbec nejde o nejaké toxické pozitívne myslenie. Nehovorím, aby ste si nahovárali, že chyba sa nestala. Stala sa. Zásadný rozdiel je však v tom, kam pošlete svoju pozornosť – či bude tri hodiny neproduktívne krúžiť okolo toho „aký som“, alebo pol hodiny konštruktívne okolo toho „čo teraz urobím“.
Dve otázky, ktoré vám môžu zmeniť deň
Za roky praxe som si mimoriadne obľúbil dve jednoduché otázky – jednu rannú a jednu večernú. Nie je v tom žiadna mágia, sú to len dva vyhľadávacie príkazy, ktoré svojej mysli zadáte vedome namiesto toho, aby ste to nechali na autopilota.
- Ranná otázka: „Čo dnes urobím, aby bol tento deň dobrý?“ (Všimnite si: nie dokonalý, len dobrý). Táto otázka okamžite nasmeruje vašu pozornosť na to, čo máte vo svojich rukách, a deň sa vám prestane len tak pasívne „diať“.
- Večerná otázka: „Čo sa mi dnes podarilo a ako som to urobil?“ Druhá polovica tejto otázky je absolútne kľúčová. Núti totiž mozog analyzovať váš vlastný úspech. Väčšina z nás má svoje zlyhania rozpitvané do najmenších detailov, no úspechy zvykneme odbaviť len slovom „šťastie“. Potom sa čudujeme, že si neveríme – niet sa čomu diviť, keď máme v hlave archív, kde sú dôkladne skatalogizované len naše prehry.
Týždňová výzva pre vašu myseľ
Skúste si na najbližších sedem dní osvojiť dve pravidlá:
Po prvé: Keď sa prichytíte pri vnútornej otázke začínajúcej „prečo som taký…“ alebo „prečo vždy ja…“, nezakazujte si ju. Len k nej pridajte konštruktívnu dvojičku: „Dobre, a čo s tým teraz môžem urobiť?“. Nechajte mozog dokončiť prácu a porovnajte, ktorá odpoveď vám pomohla viac.
Po druhé: Každý večer si písomne odpovedzte na otázku: „Čo mi dnes vyšlo a ako som to urobil?“. Stačia tri krátke riadky. O týždeň si ich po sebe prečítajte naraz. Možno spoznáte človeka, o ktorom ste doteraz ani nevedeli, že ním ste.
Otázky sú kormidlom našej pozornosti. Kto sa nepýta vedome, tomu kladie otázky vnútorný autopilot. A ten má, bohužiaľ, väčšinou na mysli len naše staré, zabehnuté zvyky.
Autor Tomáš Halagan pôsobí ako hypnoterapeut v Bernolákove a venuje sa práci s podvedomím na stránke www.hypnocesta.eu. Je autorom knihy Jazyk ako Kód Reality. Článok má vzdelávací charakter – nie je psychologickou ani zdravotnou starostlivosťou a nenahrádza ju. Pri závažných či dlhotrvajúcich ťažkostiach sa vždy obráťte na lekára alebo psychológa.
(Tento článok bol pôvodne publikovaný na „Prečo som taký neschopný?“ Otázky, ktorými si ničíme deň – Tomáš Halagan – (blog.sme.sk))
Celá debata | RSS tejto debaty